Poludnie

Poludnie

(inšpirované knihou Fridricha Nietzcheho – Tak hovoril Zarathustra)

Farebný dym pred očami pôvodcu

odvrátiť zrak od tvorcu.

Odvaha sa chce siať

tú knihu musíš mať.

Beznádej

Osolená káva, osolená slzami,

boli sme si blízki, odrazu sme neznámi,

sedím v bare, kde sme boli spolu,

keď si ma bozkami pritlačil k stolu,

Veď komu už len záleží…?

No a čo, že len kradnem vzduch
tým, čo dychtia po živote?
No a čo, že sa len brodím bažinami
zabárajúc sa čoraz hlbšie – do seba?
No a čo, že nesnívam a nehľadím vpred,
že iba tápem a chúlim sa v tmavom kúte?
No a čo, že topím sa – sama v sebe,
v oceáne ticha a prázdnoty?
No a čo, že možno nestihnem vlak,
čo vezie zbytky ľudských snov?

Sen

Navždy a naveky zapadla kniha prachom.
Spomienky spojené s bolesťou a so strachom.

Letný čas

Zmena letného času

dobrá myšlienka

Anonym nám odoslal(a) nasledujúcu báseň:

„Ako potkan v komore
Hrabem sa vo svojom názore
Či je dobrý a či zlý
Kto to dneska posúdi