Drevena lavica
V drevenej lavici sedím,
pohľadom smerujúcim z okna von.
Kladiem si otázku, či sama seba ešte vôbec verím
a či má zmysel ďalej veriť svojim snom.
Otrok
Tak veľmi túžim byť vtákom
a nechať sa unášať, slobodným vzdušným tlakom.
Tak veľmi by som chcela len rozprestrieť krídla a letieť
tak veľmi by som o svete ľudí, nič nechcela vedieť.
(Ne)miloval
Pre sny,
pre tie nenaplnené.
Pre nádej,
čo stratila sa v diaľ.
Pre vieru,
ktorú som mal tak rád.
Pre teba,
čo spoznal som a nezabudnem kým tu budem stáť.
„náhodný“ známy
Nepriniesol si mi nič,
bolo to vo mne.
Nepotešil si ma,
tá radosť tam už bola.
Druhá šanca
Milujem ťa
a pritom ťa nenávidím.
Chcem ťa držať v náručí,
no mám strach.
Chýbaš mi a cnie sa mi
po tvojom hlase.
Srdce volá o pomoc
a nevie kadiaľ ísť.
(ne)zmysel života
Cítiť, ako život tečie pomedzi prsty a nie a nie sa zachytiť,
ani o kúsok zdrapu,
či kúsok hmlistý,
čo aj tak prefrčí mi cez prsty.
Najnovšie komentáre