Duchom sme slobodní

V opojení…

Slnečné lúče a kvapiek dažďa pár
ovlažia myseľ, keď dávno život sa ťa vzdal
a možno len blesky hromu zasiahnu srdce
zmyselným dychom zvodných to Venuše dcér.

Stratená hrdosť buráca plačlivým hnevom,
zasial si svár pod opojným révovým nebom
a žiletky slov, čo splietaš v plačlivé vety
zasiahnu ostrejšie v dotykoch lásky spleti.

Ranené srdce bolestne krváca v duši,
odpustiť nevieš a zabudnúť? Kto už len tuší,
keď chováš si nenávisť, čo z lásky ti vyviera
a darmo si dospelý, keď živíš ranené si zviera.

V tak prisilnom duchu prislabé miesto máš,
čo vezme ti všetko, skôr ako sa len nazdáš
a hoci si navliekol slučku, čo pod krkom sťahuješ,
duchom sme slobodní. Všetci, raz možno to zažiješ.

0.00 avg. rating (0% score) - 0 votes

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *