Drevena lavica
V drevenej lavici sedím,
pohľadom smerujúcim z okna von.
Kladiem si otázku, či sama seba ešte vôbec verím
a či má zmysel ďalej veriť svojim snom.
Otrok
Tak veľmi túžim byť vtákom
a nechať sa unášať, slobodným vzdušným tlakom.
Tak veľmi by som chcela len rozprestrieť krídla a letieť
tak veľmi by som o svete ľudí, nič nechcela vedieť.
Slzy možností
Na vankúš padajú slzy šťastia a radosti,
slzy smútku a každodenných starostí,
do tmy sa ticho rozhostí,
keď padajú slzy možností.
(Ne)miloval
Pre sny,
pre tie nenaplnené.
Pre nádej,
čo stratila sa v diaľ.
Pre vieru,
ktorú som mal tak rád.
Pre teba,
čo spoznal som a nezabudnem kým tu budem stáť.
Chcela som a stratila som
Chcieť jedného chlapca je ťažké,
povedal život o láske.
Môžeš chcieť a trápiť sa každým dňom,
Nikdy nezmeníš to skanzené vnútro v ňom.
Kde je tá
Kde je tá, tá ktorú milujem,
To ty si tá, ktorú veľmi chcem,
Ako mám, mám si ťa získať,
Veľmi ťa chcem v náručí stískať.
„náhodný“ známy
Nepriniesol si mi nič,
bolo to vo mne.
Nepotešil si ma,
tá radosť tam už bola.
Najnovšie komentáre