Ľudské práva

Veď čo sa stane?

Kamenná tvár v slzách ľútosť ukrýva
a odpustený hriech, čo tichosťou ti prebýva
až v útrobách samých – v žlči kdesi,
kým nezistíš sám kde a kým vlastne si.

Tak pohľadom upreným v sklopenom zraku
odpoveď hľadáš na absurdnú otázku takú,
či, a to hoc` na prahu, a predsa v 21. storočí,
dostupnosť zamestnanca k pitnej vode sa točí.

Či chuť po smäde nákladom vyvážiť sa dá
pokladom takým, čo na kôpku v účte si sadá,
či hlad pokožky, ktorú neľútostné slnko spaľuje,
dôvodom nie je k tomu, čo aj sám zákon diktuje.

Či ľudská bytosť hodnotu tak nízku má,
že nezaslúži dôveru prv, než ju preskúma
vládca a sluha strojov, vaša výsosť, pane.
Tak počkajme si na výsledok. Veď, čo sa stane?