Geniálny

Klamlivé zrkadlá?

Prihlúpe otázky a mylné stanoviská,
pozície bojovníka a tiché pracoviská
a zásahy rúk, myšlienky popolavé,
čo zrodili sa v čiejsi geniálnej hlave,
by pozdvihli prácu v ušľachtilosť samú,
bo peniaze ju kazia, tak nebráňme sa tomu.

A samochvála samá, pozdvihnutie srdca,
hoc zaslepenosť samá, čo nevidí, že rúca
základy budúcnosti, pozíciu stability,
pre nadstavbu toho, čo vytvárajú celebrity
a záruku istoty, poistenie proti tomu,
by prišli také časy, čo bránia rozvoju umu.

Len prihorúce slová a až zapálené vety,
venované tebe, hoc nič tým nepovie ti,
lebo slovo prázdne je a myšlienka povrchná,
no vrýva sa pod pokožku tým aký povrch má
a spaľuje ťa vášňou až horíš v srdci ohňom,
no prihorúcom na to, abys` prahla po ňom.

Už len sklopený zrak a úsečné tie vety,
na priamu otázku nech priamo len povie ti,
nech nechá ťa pracovať, nech neštiepi čas,
nech dokončiť smieš, nech nechýba časť,
z toho, čo začalas`, na čo už tlačí ťa zas
termín a svedomie. Tak skúsiš tu rásť?