Duševné statky

O duševných hodnotách

V mojich očiach zapadlo už slnko, pomaly sa stmieva
a v srdci obhorená svieca plameňom drobným dohorieva.
Ubolenú hlavu kníšeš krokom svojim kolísavým
a vysušené slzy stratili sa v nehybných očiach savých.

Ktosi mi dal včera šancu, takú drobnosť malú,
čo rozjasnila myseľ, až stratila som hlavu.
Tak volám hlasom tichým „Slnko zažeň noc“
a paprsok rannej žiare pošli mi na pomoc..

Plameňom ľúbeznej lásky dotlieva v srdci sviece žiar
a mňa sužuje slabosť, do tela prúdi nemý žiaľ,
že tak nemá sila, plamienok všetkých dní,
stráca sa uprostred slova, vo vetách nehybných.

0.00 avg. rating (0% score) - 0 votes

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *