21. júla 2009
Trepotavé krídla
Pošepky
Písmenká sa tratia, slová viaznu v hrdle,
v diaľke bledne obraz, sviecu vietor sfúkne.
Šepkám srdcu nájdi pokoj, s dušou zostaň sám,
nie je veru komu písať, tak komu šepkať mám.
Anjelom strieborným, trepotavým krídlam,
tým dietkam slobodným, ktoré v nebi sídlia,
čo strážia každý krok, keď noc víta ráno
a pribehnú na pomoc, skôr než povieš áno?
Áno, zostaň so mnou, veď nepoznám cestu,
za ruku ma vyveď, volám, z tej hmly, cez tú
čierňavu tmavú, ktorá strieda každú noc,
tak áno, príď už mi, prosím, príď na pomoc.
Nebeské svetielko, čo spaľuješ sviece knôt,
Anjelská hudba, čo zaznieva len podľa nôt
Božieho chorálu v žiari teplého plameňa,
kde spomienky čítam, kde myšlienky pramenia.