Drevena lavica

V drevenej lavici sedím,
pohľadom smerujúcim z okna von.
Kladiem si otázku, či sama seba ešte vôbec verím
a či má zmysel ďalej veriť svojim snom.

V drevenej lavici sedím už tri roky
a stále mám pocit, že vďaka nej robím špatné kroky.
Práve teraz by som sa opäť mala učiť
ale mňa nebaví moju myseľ, informáciami stále mučiť.

Nebaví ma myslieť na školu, keď na rakovinu umieram
nebaví ma život s pocitom, že pomaličky zomieram.
Na tento boj som naozaj sama
nestojí pri mne ani moja vlastná mama.

Bože počuješ ma ? Ako hlasno, ešte kričať mám ?
Všetko ti za svoje pevné zdravie dám.
Môžeš ma vyliečiť a tej bolesti naveky zbaviť ?
Tak rada, by som sa opäť s kamarátmi, chcela radostne baviť.

Pane bože nepijem alkohol, nefajčím, pomáham iným
prečo si sa práve mňa, rozhodol spraviť človekom vinným ?
V drevenej lavici sedím, pozerám vôkol seba
tak rada by som sa objavila vedľa teba.

Ja nepatrím k týmto ľuďom, vôkol mňa práve tu
oni len radi nevinným, spôsobujú v živote tmu.
Prečo tak mladý ľudia, majú v sebe toľko nenávisti a hnevu ?
Prečo sa tak veľmi boja, pripustiť si tú dobrú životnú zmenu ?

Ja viem, že byť dobrým je naozaj veľmi ťažké
ale je to lepšie ako žiť v zlej celoživotnej fraške.
Prečo sem starký ja nepatrím vôbec ?
Prečo sa proti ním cítim ako taký malý nevinný krpec ?

Myslíš si, že práve ja konám zle ?
Myslíš si, že je správne žiť v tme ?
Myslíš si, že mám prestať už v dobro veriť ?
Myslíš si, že s touto dobou sa mám už len zmieriť ?

V drevenej lavici sedím, slzy mi z očí tečú
moje smutné spomienky, na toto miesto, sa za mnou stále vlečú.
Tak veľmi ste mi tu ubližovali, trápili ma
len preto lebo to pre vás bola zábavná hra.

Mňa tá hra vôbec nebavila
nechápem ako to, že niekoho vôbec pobavila.
3 roky sa deje stále to isté dookola
až by som si už na to zvyknúť mohla.

Ja si na to zvyknúť nechcem, som iná ako oni
ja som tá, ktorá chce stáť, na víťaznom koni.
Odídem z drevenej lavice, umierať v pokoji, nie doma ale preč
a ty sila moja, prosím v mojich žilách stále teč.

Drevená lavica po mne ostala prázdna
a ja ďalej vykrikujem o pomoc, do prázdna.
Dnešným dňom pri drevenej lavici, svetlo zhasli
a moju dušu pod ňou mŕtvu našli.