(ne)zmysel života

Cítiť, ako život tečie pomedzi prsty a nie a nie sa zachytiť,
ani o kúsok zdrapu,
či kúsok hmlistý,
čo aj tak prefrčí mi cez prsty.

Nedá sa chytiť, nedá sa spútať
a preto ho milujem.
Dávka adrenalínu je pre mňa oporou,
ako pod nohami tvrdá zem.

Aj tak skúšam dotknúť sa ho,
ukradnúť si kus.

Ale márne snažím sa zabudnúť, že som len bezvýznamný prvok,
v celostnej kráse všetkých.
A s egom nad oblakmi mám pocit,
že žijem len pre moje sny.

Byť hrdý vypláca sa nad všetko.
Trest za pýchu kladieš mi na chrbát,
a ja zahanbený skláňam sa nad tvojou silou,
čo pohltila ma.

Nedotkol som sa ťa,
a ani to nespravím.
Nechám ťa plynúť a predsa si ku mne bližšie,
ako kedykoľvek pred tým.