Let

Ako bohyňa si letím nad oblakmi,

bledo modré chumáče popri mne sa mihajú.

Je to ako lietať medzi obrazmi,

ktoré lietať za mnou nestíhajú.

Nezaujíma ma, že neviem kam letím,

vo vlasoch cítiť vietor mi stačí

a v myšlienkach sa mi víri medzitým,

že takto sa asi cítia vtáci.

Slobodní, rozprestrú si farebné krídla

a vzlietnu do výšin medzi tie bledo modré obrazy,

však načo im sú domy, ako majú ľudia obydlia,

oni nemusia počúvať žiadne rozkazy.

A letia si ďalej, tak ako ja, nevedno kam.

Vo vzduchu plachtia si len tak.

Tá krása nemá nikde konca, tak ako by mal mať obraz rám.

Takto sa ja cítim, ako slobodný vták.

A letím si ďalej, podo mnou leží farebná krajina,

pozerám na ňu z tých výšin.

Tá nádherná krajina je moja slabina,

tou krajinou sa ja každý deň pýšim.

Dúfam že tento moment nikdy neskončí,

že mi nikto neodstrihne moje krídla.

Modlím sa, nech znovu neskončím,

v tých ľuďmi zničených, špinavých obydliach.