24. januára 2015
Droga
Všimol si si dakedy tie hviezdy na oblohe, ako žiaria, keď príde noc. Radujú sa. Tak žiarim ja, keď vidím teba.
Všimol si si dakedy tie hviezdy na oblohe, ako žiaria, keď príde noc. Radujú sa. Tak žiarim ja, keď vidím teba.
Túžim s tebou synchronizovať, byt na jednej lodi, na jednej vlnovej dĺžke po ľadovej spŕške prežívať „parallel universe“.
Na dobrú noc… Vedieť tak občas na čo myslíš… v perinách nahá sepkáš priznanie, možno len hľadáš sny čo zmizli… V pyžame telu chýba láskanie a očiam tma čo túžbu zamyká… Tak zhasni a pssst! …to moja myseľ sa Ťa dotýka …
Prijať osud s ľahkosťou motýľa. Na jednom krídle túžba a druhé strach omína. V kresbách vidieť vášeň vpísanú.
Som infarkt bez srdca. Zem bez opadaného lístia. Piesok bez púšte a karta vždy tá istá.
Už zvony zvonia a otriasa sa Zem, slnko zapadá za obzor, nastane čas zmien. Vtáci vzlietnu a vytvoria mrak, zahalia krajinu a premenia ju v prach ako šípy letiace do cieľa.
Naše svety sa prelínajú v jedno tu spoločne tvoríme vlastné hniezdo cez prah prenesiem svetlo ožiarim v tme tajuplné dielo
Mám jedno prianie, nie je to málo, Je to len jeden nekonečný sen, Netuším ani, koľko by stálo, Zmeniť noc na živý deň.
Večer, čo večer si so smútkom do postele líham, ešte aj v neskorej hodine do stropu sa dívam.
Najnovšie komentáre