chcem snívať sen len o nás dvocho mieste kde budeme stále spoluviem som strašne zvláštny cvoka ktomu všetkému mám ešte smolu

Ako by niekto povedalMáš oči ako súmrak nad milovaným mestomtaké do ktorým som sa zamilovalhlboké a veľavravné jedným gestom

Zvuky skla, ktoré sa rozbíja o zem Pripadať si zabudnutý a stále mať v sebe dúfanie Núti ma bezhlavo bezať za jej krokmi A celé to presahuje hranice predstavivosti

Všetko je také, nijaké. Hľadam k tomu čo cítim, slová. Bojím sa napísať, ti pravdu. Myslím pri tom na všetko, ale chcem myslieť na teba kruto ma bolí, moje myšlienky sú všeliaké.

Čítal som si raz jednu knihu, bola taká ako ty, vtedy zhaslo svetlo, videl som len tmu. Cítil som stále kroky, budú ďalšie moje nočné morí, ktoré mám po každé roky.

Tvoje pery už patrili viacerým mužom, vábivé noci, prikrývky zašpinené rúžom, každému z nich si sa oddala celá, našla si, či nenašla, to, čo si chcela?  

Si kvapka v mori ale žiariš viac, než celý oceán, si jeden z davu, no akoby tam stojíš sám, si steblo trávy, no vietor ťa nezlomí, neohne ani, si najtajnejší sen a najväčšie zo želaní.