Pach krvi

Už zvony zvonia a otriasa sa Zem,

slnko zapadá za obzor, nastane čas zmien.

Vtáci vzlietnu a vytvoria mrak,

zahalia krajinu a premenia ju v prach

ako šípy letiace do cieľa.

Toľká dávka, hlina krvou zaliata,

karmínova Zem mortalitou posiata.

Plameňom uhorí zeleň, svet,

uhasne život po daždi, na veky, v jeden deň.

Život v oceánoch sa roky slepo mení,

na povrchu v oblakoch sa všetko teraz spení.

Na rohu ulice vojak v plnej zbroji.

Vľúdna pieseň harmoniky rany nezahojí,

pretína vzduch a šíri sa ponad lúky, ponad strechy.

Duch minulosti vstúpil na pole, tu boj sa odohrá za všetky hriechy.

Vietor prináša posolstvo pomedzi koruny stromov,

do dedín, miest aj vrchov, na šíre pláne, k oblakom

i do hlbín morí.

Slamený strašiak navzdory plynúcim dňom obstojí.

Znak pokory človeku nič nehovorí!

Človek len pýchou oplýva, svoje ego ňou plní,

do pekiel jeho cesta sa kloní…