O starých láskach duša si spieva, Srdce chce opäť bezvýhradne milovať, V hlave sa spomienka so spomienkou zlieva, Túžba sa nechce nado mnou zľutovať.
Kde je vchod do Narnie?! Rozprávka sa mi skryla. Nájdem ten svet, alebo nie ? V tme týchto nocí som zablúdila.
Hľa už svieca vyhasína a temná noc snáď spáli žiaľ, prečo aj bolesť neusína ? Snáď zmizne v temných krídlach diaľ.
Ako živou vodou pokropená je myšlienka zachytená rukou na kúsku listu. Pod patronátom väzby uložená, všetkým hlavám otvorená, slúžiaca, skúsenosťou opradená. Často sklamaná – opustená.
Ako vták si lieta slobodne, gladiátor ktorý v aréne bojuje. Uzrie naň, chce lietať podobne, zatiaľ nepriateľovi vzdoruje.
Človek čoho si súci? Človek máš vôbec seba rád? A čo tvoj život tlejúci? Si spokojný alebo žiješ pocitom zrád?
Plápolajúci ohník zachveje sa v povetrí vánok na sile naberie anjel ma ochranou poverí a pod krídla zoberie
Nastane čas, keď zabudneme. Na všetko, čo je nám známe. Všetko stratí svoju cenu, tak ako život, tak aj smrť.
Na každom javisku každý svoju rolu hrá. Na každej ceste človek cestuje sám či sa len zdá? každý známi nacestách skúsenosti dáva. Akonáhle je nepotrebný tak len zdiaľky máva.
Keď sa dívam tvojím smerom moju myseľ očaríš vždy horúcim úsmevom žiara tvojich očí, rozpaľuje moje telo čo mám robiť, horím tvojou nádherou.
Najnovšie komentáre