Jesenná pláž

Na čo ani babie leto nestačí

Akoby čas podplával slnečné lúče
a v závetrí spriahol sa s mrazivým dňom,
tak rýchlo leto vymanilo sa z náruče
horúcich dní. Už ostalo snom.

Akoby mráz ukradol iskru z očí
a v jesennom daždi utopil sen,
a márne sa snažím, Zem ďalej sa točí
od Slnka preč, už kráti sa deň.

Kam Slnko sa schúli, či stráca sa, viem,
kde berú sa kvapky, odkiaľ prichádza dážď,
kam stráca sa iskra, kde tratí sa sen
a prečo tak pustá je jesenná pláž.

Prečo more je silné a vietor je pán,
keď duje tak prudko, až vyráža dych,
to možno on sfúkol iskru, plamienok rán,
keď pobil sa s mrazom pre pár iskier tých.