Stratená rovnováha

O vášni, túžbe i láske

Pohľady krutých nespočetných bozkov.
Koľko, počítam, stratila som vášne rokov.
Energiou svojou pútaš ma náhle k zemi.
Cítiť vôňu sily muža i energiu vášne ženy.

Iskrivé pohľady nepretrhnuté oka mrknutím.
Zhmotnené to predstavy oživené zhrnutím
všetkej vášne vytrysknutej z duší hlbín
ľudskej túžby sťa opojenej zo zrelých vín.

Rozum ľudský potláča rozvášnené srdce.
Jasná je už len myšlienka drásajúca, rvúce
vnútro planúceho tela prudkej to sily vášne.
Teda ako nebrať toto všetko tak veľmi vážne?

Poddajnosťou telo zvádza myseľ zmätenú.
Nevykrútiš sa z toho, hoc` hlavu už zvesenú
pod tlakom zvonu svojho tlčúceho srdca máš.
Kto odpoveď ti dá, či toho všetkého sa vzdáš.

Rituál dvorenia prúdi vzduchom tak ťažkým.
Nepretržitý váš očný kontakt púta ťa, až kým
hranica vášne neprekročí pole zábran strachu,
brániaceho dotknúť sa mužského vône pachu.

Presiaknutá silou tak dráždivej mužskej vône,
necháš iskrivú túžbu rásť si v svojom lone,
nedbajúc` či pohltí ťa dravá sila nežnej vášne,
túžby ženúcej ťa na pokraj rozumu, však vážne.

Pokojne v sladkom objatí sa náhle strácaš nahá.
Horúce vzplanutie ťa láka ďalej, hoc` sa zdráha
stále rozum myšlienkou zábrany čistej ti duše.
Omámená však dávno si planétou lásky Venuše.