Čo smieš

Hranice, ktoré udržiavajú krehkú lásku

Ubolenú hlavu utíš pohladením vlasov.
Láskavým dotykom vstúp v krajinu nehy,
svetielkom nádeje zohrej chladivé pery,
tým povedať smieš viac, než mnoho slov.

Pohľadom jasným, čo ukrýva mnoho tepla,
postojom nezištným, nevezmeš, keď nedáš.
Silou paže ochrancu privinieš, no i sa vzdáš,
pristúpiť bližšie ku mne smieš, i ostať vedľa.

Prijať nežne nehu lásky mojej pokorne smieš.
Vychutnať si okamihy šťastia súzvuku tiel,
zazrieť mäkkosť pokožky v odraze svetiel
nočných, ukrývajúc` ostych, tak to snáď tiež.

Vlhkosť tej pery tak nádherne teba žiadúcej,
vábivou vôňou zmyselných ladných krokov,
mučivých myseľ upriamenú do výšky bokov
neuhasiteľnou páľavou tak náhle vzplanúcej.

0.00 avg. rating (0% score) - 0 votes

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *