Prehratá remíza

Kompromisy z nás robia niekedy porazených

Ťažkou skúškou preveroval ťa dnes deň.
Jeden z najťažších v tvojom živote to bol.
Kebys` mohol slzy vyronil bys` horké preň.
Vyčerpaný remízou nevieš utíšiť v hrudi bôľ.

Do pozície rozhodcu postavil ťa nemilo.
Jak by to málo bolo hnev usídlil sa v srdci.
Udalosti minulé nútili ťa tváriť previnilo.
Zatienený mozog tak stratil čistú silu moci.

Pošpinený pokorou, čo dôveru ti vzala,
diktátorsky kruto vydať musíš rozhodnutie.
Budúcnosť blízka tvoja tak ďalekou sa stala,
ju musíš si už nechať upadnúť v zabudnutie.

Pyšná namyslenosť, či povýšenosť niečia
vchádza si egoisticky drzo do života tvojho.
Pochopenia nemáš pre to, nech si oni liečia
zaslepený pohľad priúzky života svojho.

Hnevom stratil si však dnes už príliš veľa.
Úroky straty nemilosrdne i daň ti priráta.
Však ten koho sa to týka, tvári sa jak teľa,
jeho pozícia nová sa mu asi veľmi neráta.

Absurdita smiechom von sa z tela derie.
Ťahať horúce gaštany z ohňa už len chýba ti.
Čo povinnosťou jeho voči tebe je, to nevie.
Roky minuté výchovou kdesi stratili sa ti.

Zaslepený dennou láskou svojou rodičovskou
už nemilosrdne vidíš kam nechal si sa viesť.
Kdesi chyba stala sa, hoc` i samou láskou,
životné postoje jeho dajú sa len ťažko zniesť.

A spoločnosť tvári sa, že všetko je jak má byť.
Ťažko potom v nej je presadiť si vôľu svoju.
Konzumná to spoločnosť život svoj chce si žiť,
chápať dávno prestala chcieť, akú má hrať rolu.