Pokladnička v tvare psíka či mačičky, majú ju všetky detičky, či je plná a či prázdna, závisí od toho kto je ´´gazda´´.
Amy ty si psík náš, aj kedˇ sa občas pokakáš. Dúfam že sa naučíš, že kedˇ chceš ísť von tak poprosíš.
Tam pri lese, líška sliepku nesie, líščatká sa tešia, „dobrý obed bude dneska“
Osolená káva, osolená slzami, boli sme si blízki, odrazu sme neznámi, sedím v bare, kde sme boli spolu, keď si ma bozkami pritlačil k stolu,
Je to o práci a budúcnosti. Prácu máme vždy aj doma. Preto píšej aj túto báseň.
Temnota sa vynára spod anjelskej masky, v kostole sa modlia za trocha viac lásky. Aké ironické! Farár počíta balík peňazí. Kvôli láske nikto po zemi sa neplazí…
No a čo, že len kradnem vzduch tým, čo dychtia po živote? No a čo, že sa len brodím bažinami zabárajúc sa čoraz hlbšie – do seba? No a čo, že nesnívam a nehľadím vpred, že iba tápem a chúlim sa v tmavom kúte? No a čo, že topím sa – sama v sebe, v oceáne ticha a prázdnoty? No a čo, že možno nestihnem […]
Ponáraš sa čoraz hlbšie, lapáš po dychu Len zápach rýb, čierna tma a chlad Klesáš nadol…
Chladná si a slepá, si bolesť, ktorú treba. Utešenie v žiali. Ľadom, ktorý teraz páli. Ohňom, ktorý hasí, teplo, ktoré teraz mrazí.
Najnovšie komentáre