Poludnie

Poludnie

(inšpirované knihou Fridricha Nietzcheho – Tak hovoril Zarathustra)

Farebný dym pred očami pôvodcu

odvrátiť zrak od tvorcu.

Odvaha sa chce siať

tú knihu musíš mať.

Mesto nazývajúce sa Pestrá krava

nič mu nechýba, ani tráva.

Nenahraditeľná melódia

ozývala sa z pódia.

Priateľstva nie je žena schopná

vášnivú lásku len pozná.

Žialim nad tými kňazmi

sú mi aj proti srsti.

Smäd prsteňa je vo vás

o to sa usiluje čierny plášť.

Z tvári hľadí snoriaci pes

ich dušiam nechýba med.

Vidím čakajúce oči

ožiarené túžbou moci.

Za svoje myšlienky sa hneval

smejúci sa, plakal.

Veru je žehnanie

a nijako nie rúhanie.

Duch je žalúdok

zdroj rozkoše je život.

Dobrí ľudia, tí vždy boli začiatok konca

križovať budú obetavosť do budúcna.

Či nie sú slová a zvuky

dúhové, farebné oblúky?

Na smrť unavený

smútok smrťou omámený.

Z Ríma sa cundier pelech stal

Boh na seba podobu Žida vzal.

Som vykladač snov

a či polnočný zvon?

Som kvapka rosy

závan a vôňa večnosti.
Ty ešte žiješ, Zarathustra?