Poludnie
Poludnie
(inšpirované knihou Fridricha Nietzcheho – Tak hovoril Zarathustra)
Farebný dym pred očami pôvodcu
odvrátiť zrak od tvorcu.
Odvaha sa chce siať
tú knihu musíš mať.
Mesto nazývajúce sa Pestrá krava
nič mu nechýba, ani tráva.
Nenahraditeľná melódia
ozývala sa z pódia.
Priateľstva nie je žena schopná
vášnivú lásku len pozná.
Žialim nad tými kňazmi
sú mi aj proti srsti.
Smäd prsteňa je vo vás
o to sa usiluje čierny plášť.
Z tvári hľadí snoriaci pes
ich dušiam nechýba med.
Vidím čakajúce oči
ožiarené túžbou moci.
Za svoje myšlienky sa hneval
smejúci sa, plakal.
Veru je žehnanie
a nijako nie rúhanie.
Duch je žalúdok
zdroj rozkoše je život.
Dobrí ľudia, tí vždy boli začiatok konca
križovať budú obetavosť do budúcna.
Či nie sú slová a zvuky
dúhové, farebné oblúky?
Na smrť unavený
smútok smrťou omámený.
Z Ríma sa cundier pelech stal
Boh na seba podobu Žida vzal.
Som vykladač snov
a či polnočný zvon?
Som kvapka rosy
závan a vôňa večnosti.
Ty ešte žiješ, Zarathustra?