8. apríla 2015
Mama
Jej oči ustarané sňali by z teba všetky starosti. Srdce tlmočia nežné dlane, čo boli tu pre teba za bezsenných nocí.
Jej oči ustarané sňali by z teba všetky starosti. Srdce tlmočia nežné dlane, čo boli tu pre teba za bezsenných nocí.
Prečo tá túžba? Prečo ten cit? Zaľúbený.. Voda a Oheň pretrhnú niť Bytia. Bezradne hľadím na Anjela. Chcel by som všetko a nemám nič. Pre koho žiť?
Píšem báseň o premene o premene seba samého už nechcem plakať na ramene niekoho iného
Oheň vzplanie, všetko spáli. To vzduch mu dáva silu. Aj vášeň má tu silu. Tak ako oheň, čo dušu páli.
Duša človeka, tá odveká schránka bytia všetkých pocitov. Ak je zráňaná, kto ju potrieť olejom má ? Kto ju vánkom ochladí ?
Zrodila zem prašnú púšť, či chcem alebo nie. Ja poddať sa mám? Slobodu zaň dám, len počuť ten hlas.
Po prvý krát ako sa stretnú dvoch pohľady, ako svieži vánok, milenky ruka po pleci pohladí. Srdce napovie, keď sa nekontrolovateľne rozbúši. Očný kontakt ich celých rozruší.
Anjel k zemi hlavu kloní. Je tu ticho. Sú tu oni. Spomienky. Šum lístia chladom preznieva. Neostane nič, len vetra pieseň posledná.
Slniečko už natriasa periny, je čas ísť do rozprávkovej krajiny. Jeho dcéra krásna Lúčenka, cez deň kvety hriala, dievčatám do vienka sa usmievala.
Najnovšie komentáre