Zaľúbený idiot

Prečo tá túžba? Prečo ten cit?

Zaľúbený..

Voda a Oheň pretrhnú niť

Bytia.

Bezradne hľadím na Anjela.

Chcel by som všetko a nemám nič.

Pre koho žiť?

Trepoce krídlami duša v klietke samoty.

A ruka stále prázdna

volá: Chyť si ma…

a zachráň

od Prázdna.

 

Padá noc. Zaspávam?

Nie. Plačem.

Som v moci sebaľútosti?

Možno, ale už netúžim

byť sám.

Láska sa na nič nepýta.

Ja tiež som ticho.

Nevravím,

len hlasno mlčím.

Vkráda sa strach a smiech

zavial čierny závej.

Čas predo dvermi

prechádza sa.

To moje Ticho už odohnalo

Nádej.

 

Zas ďalší deň. Sedím v práci

oproti Krása

Súcitná.

Nevládzem

drví ma Láska bezcitná.

Sneží mi smútok do duše

a ona praská

preplnená.

Prečo?

Prečo ma zrážaš na kolená?

Kto mi dá silu? Bože, si?

Nehodný Tvojho pohľadu

dal si mi život príliš ľahký.

Bez prekážky.

Chcem sa vrátiť

a od začiatku

ozaj Žiť.