23. júla 2015
Smutok
Smútok v očiach mojích žiali , oči moje preplakali, nejednu z tých 1000 nocí jak tak rôčky ubúdali .
Smútok v očiach mojích žiali , oči moje preplakali, nejednu z tých 1000 nocí jak tak rôčky ubúdali .
Skrytá túžba mučí ma, ja stále myslim na teba, čas nepriniesol uľavu mne srdce puká od žiaľu
Ako búrka, ako blesk prišla si z jasného neba, nebol som si vtedy istí či chcem práve teba. Nie som si tým istí ani teraz, dážď mojich pochybností prosím ťa prekaz.
V jedno krásne ráno nešlo všetko hravo. Uvidela jeho oči hneď vedela o čom sa točí.
Keď zavriem oči tak počujem pád motýk a v tom zacítim tvoj dotyk. Keď počujem tvoj hlas rozplačem sa zas.
Hľadám v tvojej duši. Skrz tvoje telo. Otváraš sa iba, keď utečieme od sveta. Rozum pátra, čo srdce by chcelo, Na konci túžob, ticho stojí temnota.
Strach, ten odveký rival človeka. Či si má v ňom človek nohy zmáčať, či snáď ponoriť sa doň celý ? Nikto Ti nedá tú odpoveď.
Závidím očiam do ktorých sa dívaš Závidím slovám , ktoré vnímaš Závidím vôňam, ktoré dýchaš Závidím ruke, ktorú stískaš Závidím snom, ktoré potom snívaš…
Posledné kvety zvädli, posledné písmená zbledli. Posledné slová stratili význam, posledná ozvena tvojho mena zmizla.
Najnovšie komentáre