Srdce krvavé, v rukách svojich mám, Posledné slnka lúče svietia na cestu zradnú, Pred vlastným osudom unikám, Tŕnisté ruže na hrobe vädnú.
Na mohutnom strome visia si červené plody, Ohnivým lístím, pýši sa osamotený ker, Sťa vytiahnuté z krvavej vody, Živí sa nimi tajomná zver.
Tak ako lupene čerešní padajú do trávy, Tak voda sa valí na skaly, Tak prudko ich obmýva A v diaľke sa ozýva.
V jeden pekný deň, skoro z jari. My dobrodruhovia, vybrali sme sa na safari. Namierili sme si to, priamo do Afriky. Presne do stredu Namíbijskej republiky.
Žijem medzi nebom a peklom. Moja tvár je šľahaná vetrom. Hľadám rozdiel medzi tmou a svetlom. Blúdim sám, tvojim mestom.
Len ty smieš, čo iný nesmú, upozorňujem ťa, asi nám to vezmú. Len ty smieš moje telo hladiť, pretože len tebe bude patriť.
Bojím sa ťa, bojím sa tvojích slov, viem., že ty a ja… Skrývam sa pred tebou.
Najnovšie komentáre