Ja len krásne myšlienky od teraz mávam a svet v iných farbách spoznávam. Ja len lietam kdesi v oblakoch a strácam sa vo svojej zbierke, vo svojich odznakoch.
Anonym nám odoslal(a) nasledujúcu báseň: „Nádej vánkom odviata láska v dlaniach ukrytá.. Srdce bije slabým tepom letargia v myšlienkach.
Pýtam sa nehy: Čo je láska? Predsa nevypovedaná hláska o splynutí srdca s dušou, cudný sen žien i mužov. Pýtam sa vášne: Čo láska značí? Tempo, keď rozum srdcu sotva stačí a uberá sa cestou hriešnou, bolestivou a predsa nežnou. Pýtam sa lásky: Čo je ona? Len ozvena kostolného zvona pred polnocou budiaca spáčov, smilných a oddaných hráčov. Pýtam sa zrady: Kde láska býva? Nevedno, […]
Anonym nám odoslal(a) nasledujúcu báseň: „Ako potkan v komore Hrabem sa vo svojom názore Či je dobrý a či zlý Kto to dneska posúdi
Anonym nám odoslal(a) nasledujúcu báseň: Dosiahli najvyšší možný vrchol, ktorý sa dosiahnuť dá a na ich starých pleciach sú znalosti o všetkých veciach, ktoré starý človek poznať má
Anonym nám odoslal(a) nasledujúcu báseň: „Pravda je náboj z vystrelenej zbrane, keď trafí klamstvu do očí A balistik nevie, čo s fyzikou sa stane, keď od svojej dráhy odbočí
Anonym nám odoslal(a) nasledujúcu báseň: Sú sviečky v tme… len sviečky a ja Prenechal som žezlo lásky sokovi Zostal som sám: Už nie sme dvaja Samota má príliš pevné okovy
Keď slová prepáč, nechcel som odpusť. Vyslovené veľakrát už nechcú ísť do úst. Vzduch je zvláštny nechce ísť do pľúc. Kráčam všetko si na pleciach nesúc.
Zletela z neba priamo na zem,ako hviezda,ten nebeský kameň. Prečo práve sem?Odpovieš ak vedieť smiem? Odpoviem,ale len ak si ten,čo v duši mu vyviera posvätný prameň. Prameň a posvätný,právo ten v duši nosiť mám ja ako posledný.
Človek vydal sa do lesa, Popod prekliate nebesá, Kde temnota a tŕne vládnu, Netvor chystá mu pascu zradnú.
Najnovšie komentáre