Lupene

Tak ako lupene čerešní padajú do trávy,
Tak voda sa valí na skaly,
Tak prudko ich obmýva
A v diaľke sa ozýva.

Tam v tmavých močiaroch,
Končí života púť,
Tam v zradných močiaroch,
Nedá sa zabudnúť.

Temný Havran po dušu si prichádza,
V krajine, kde draky strážia Bránu,
Tam tma svetlo nahrádza,
Tam nedochádza k ránu.

Všade počuť hlasné kvílenie,
Duše sa zvierajú v mukách,
Posielajú ich na večné utrpenie,
Osudy už nemajú vo vlastných rukách.

Krvavý mesiac na oblohu vychádza,
Mŕtve stromy ďalej v pokoji si hnijú,
Do temnoty Neživý Pán duše odvádza,
Ich mená na náhrobky nevyryjú.

Bezodná priepasť pekelnou vodou sa napĺňa,
Obludné tvory z hlbín sa plazia,
Telo pod zemou, hlinu zo seba odhŕňa,
Krvou ľudí vädnúce rastliny vlažia.

Oblohu neustále zakrývajú temné mraky,
Mŕtvolný zápach z diaľky supy láka,
Z piesku mora rybie kostry vytŕčajú,
V hĺbke temna svetlo na oslobodenie čaká.