Safari na tvár

V jeden pekný deň, skoro z jari.
My dobrodruhovia, vybrali sme sa na safari.
Namierili sme si to, priamo do Afriky.
Presne do stredu Namíbijskej republiky.

Po prílete do slnkom zaliateho kraja,
ocitli sme sa uprostred afrického raja.
Exotická krajina, v nej exotický ľudia,
vraj tu sa turisti nikdy nenudia.

Po sviatočnej večeri a kúpaní v bazéne.
Ostala hŕstka z nás, chvíľu sedieť pri víne.
Všetci sa už nevedeli dočkať rána.
Stať zoči-voči antilopy, žirafy, slona.

Ráno sme vstavali veľmi skoro.
Pred nami prvé safari bolo.
Pristavili nám starý, veľký jeep.
S platenou strechou bez viditeľných chýb.

Prvá dobrodružná cesta začala.
Africka príroda na nás čakala.
Ponad hlavu nám preleteli supy.
Opodiaľ už vidieť zebry, antilopy.

Pustinou si to ženie auto s výpravou.
Keď vodič zistil problém s nápravou.
Vynútená prestávka nám padla vhod.
Až kým sme nezazreli zopár stôp.

Ani neviem ako, vtáctvo stíchlo.
Všetko sa zbehlo príliš rýchlo.
Zrazu vybehli levy z divočiny.
Vrhli sa na nás, úplne bez príčiny.

Nikdy som nepočul taký rev šeliem.
Koľko ich bolo presne neviem.
Zúrivo trhali ľudské tela.
Krvavá bola cesta, takmer celá.

Pred omdlením som videl svoj životný príbeh.
Špinavú rieku a jej nedohľadný breh.
Neviem ci ma prebudil hlas neznámej ženy.
Alebo to bolo bolesťou mojej rany.

Smutný bol návrat, že vraj z raja.
Z dvanástich sme domov prišli dvaja.
Suvenír na Afriku mi je zohavená tvár.
Priateľ už nikdy z nôh nebude mať pár.