Veď komu už len záleží…?

No a čo, že len kradnem vzduch
tým, čo dychtia po živote?
No a čo, že sa len brodím bažinami
zabárajúc sa čoraz hlbšie – do seba?
No a čo, že nesnívam a nehľadím vpred,
že iba tápem a chúlim sa v tmavom kúte?
No a čo, že topím sa – sama v sebe,
v oceáne ticha a prázdnoty?
No a čo, že možno nestihnem vlak,
čo vezie zbytky ľudských snov?

….

(Veď)
Raz dodýcham,
bahno pohltí končeky mojich vlasov,
prasknuté múry sa zosypú na zem ako domček z kariet,
posledná bublina rozčerí hladinu oceánu,
posledný vlak stratí sa za obzorom
a slnko pohltí tma…

5.00 avg. rating (94% score) - 2 votes

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *