Beznádej

Osolená káva, osolená slzami,

boli sme si blízki, odrazu sme neznámi,

sedím v bare, kde sme boli spolu,

keď si ma bozkami pritlačil k stolu,

nič okrem teba pre mňa nemalo význam,

milujem ťa, viac ako si priznám,

moja dlaň je bez tvojej tak prázdna.

Prečo sa nevráti tá chvíľa krásna?

 

Dal si mi pocit, že som milovaná.

Bola tá láska len predstieraná?

Vzal si mi všetko, tým, že tu nie si.

Čo ak ťa už neuvidím? To ma desí.

Pozerám do šálky, neprestávam plakať,

že sa zjavíš vo dverách márne budem čakať…

 

4.75 avg. rating (92% score) - 4 votes

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *