Osudová

O chvíľach, ktoré sa nám vryjú do pamäti.

Vzdialený súmrak a nádherná zima.
Čas, keď tak náhle ty spoznal si ma.
Pár sekúnd, čo ti zrazu život zmení,
to stretnutie, ktoré tak chceli sme my.

Priezračný pohľad a pekne klenuté pery,
samotný spôsob, akým vchádzal si do dverí,
a možno i tvoje stuhnuté držanie tela,
povedať stihli viac, než mohlo slov veľa.

Ten skúmavý pohľad, čo nútil klopiť zrak,
príjemný pocit donútil ťa nechať všetko tak,
zastavil čas, ktorým život dlho ti prúdil.
Tak opýtaj sa seba, kto by ťa za to súdil.

Že sedíš s mužom a úsmev krášli vašu tvár,
že hľadáš lásky pravidlá, taký je to zdar.
Že zrazu cítiš sa byť šťastnou sveta ženou,
netúžiš sa prebudiť, chceš ostať tak zasnenou.

Tak nech život plynie a čas nech si stále letí,
ty zabúdaš na všetko vôkol i na svoje deti.
Nech si sladký čas len sýti vyhladnuté telá,
lebo jeden od druhého chcete toho veľa.

Necháš spánok svoj okradnúť si láskou,
si si istá, že on neukrýva sa len za maskou.
Čisté srdce jeho mámi krehkú dušu tvoju,
krok za krokom prepadáš sa v neho znovu.

Zrazu pocítiš tok krvi prúdiť svojim telom,
vnímaš, že už dávno šepkalo ti, čo by chcelo.
A hoc` pokojom objíma ťa stále ešte cudzí muž,
spätá si s ním, akoby dávno poznala si ho už.

Tak nechaj šepkať svoje ústa, čo by asi chceli,
lebo hoc` sa zdráha, určite je to muž smelý.
Dotkni sa ho vášňou, čo spáli vaše telá,
prebuď svoju ženskosť, veď predsa to si chcela.

Zaborenou hlavou dýcha vôňu tvojich vlasov,
to hovorí za všetko, tu už nie je treba viac slov.
A krehký bozk, ktorý vpečatí ti v odhalené ucho,
naznačuje viac, vášeň prejaví sa v ústach suchom.