28. júna 2009

Prieskumník

Od Liduš

O vzťahu dvoch…

Vieš o mne už veľa, i to, čo nevie možno nik.
Veď nadarmo nenazvala som ťa Prieskumník.
Samozrejme prechádzaš mi rukou moje telo,
hľadajúc` slabé miesto, čo by asi telo moje chcelo.
Dlaňami ma pútaš k sebe, hruďou svojou v hruď,
vychutnávaš slastne šťastie ako rastie vo mne chuť.

Minúty sa asi zbláznili, hodiny nám kdesi letia,
deň sa stráca za obzorom, hviezdy dávno svietia.
Mňa však púta tvoja prítomnosť a čas už stráca silu,
vychutnávam si ťa, kým zmeníš sa na spomienku milú,
kým nestratí sa tvoja vôňa, čo vsiakla v moje telo,
keď poddali sme sa vášni spolu, nespútane, smelo.

Stratení tak v čase, jeden v druhom hľadáme si seba,
odtrhnutí od reality, len v prítmí mrazivého neba,
hoc` spojení len dychom, ktorý vchádza v naše duše,
miešajúc` si koktail, čo strieľa šípy z Amorovej kuše,
tam hľadáme si odpoveď, koľko toho znesie druhý,
v prítmí večerného mrazu, nad obzorom lásky dúhy.

Aby potom rozum nad vášňou prevzal opäť vládu,
lebo čas sa háda s nocou, už prerástlo to v zvadu.
Pomaly ti smútok padá do očí tvojich znavených,
cítim ako ovládaš sa, hoc` si ešte celý zmámený.
Na rozlúčku bozk ti vtlačím na pery tvoje hebké,
nech cestou tvojou sprevádza ťa čosi také krehké.

5.00 avg. rating (92% score) - 1 vote