Nový deň

Každý deň k nám prichádza, hoc nevoláme ho, je tu.

Vdýchni! Cítiš? Tú vôňu rána.
Ten každodenný zázrak, keď deň zas vstáva.
Len pomaly rannou rosou oči si zmýva,
osušené rannou rosou na svet sa díva.

Rozospaté hlávky kvetov vánkom budí,
nech vôňou sviežou preniknú do spánku ľudí.
Za ním neposlušný vietor hladí lístie stromov,
nech štebot vtáčat prenikne do našich domov.

Hlasom rozospatým pracovité včielky volá
k rozkvitnutým lúkam i do zasiateho poľa.
Vietor zvíta sa zas so sviežou vodou,
nech napiť sa dá stromom plných plodov.

I v tmavom lese všetko znovu ožíva,
celý svet sa rôznym hlasom ozýva.
Každý víta nové ráno, nový deň
čakajúc, čo nové prinesie mu preň.