Smútok

Keď v duši nám zhasne svetlo, oči nedokážu uvidieť krásu vôkol nás.

Koľký čas už vzala rieka,
čo v nemej kráse dooblieka
údolie, čo v jari zas
rozkvitne vždy v krásu krás.

Však pre mňa dávno zastal čas,
v deň, keď odišla si z nás.
Bez slova tak nečakane
nepovediac, čo sa stane.

V srdci nosím veľký žiaľ,
čo spomienkami brázdi tvár,
no v hrudi stále zostáva
duša moja meravá.

Kiež by dávno vzala rieka
čas, ktorý som prenariekal.
Možno oči uzrú zas
rozkvitnutú krásu krás.

A snáď srdce začne biť
pre život, čo chcem tu žiť,
keď duša moja pochopí,
že život mi ťa nevráti.

0.00 avg. rating (0% score) - 0 votes

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *