17. decembra 2010
Les
Človek vydal sa do lesa, Popod prekliate nebesá, Kde temnota a tŕne vládnu, Netvor chystá mu pascu zradnú.
Človek vydal sa do lesa, Popod prekliate nebesá, Kde temnota a tŕne vládnu, Netvor chystá mu pascu zradnú.
Srdce krvavé, v rukách svojich mám, Posledné slnka lúče svietia na cestu zradnú, Pred vlastným osudom unikám, Tŕnisté ruže na hrobe vädnú.
Na mohutnom strome visia si červené plody, Ohnivým lístím, pýši sa osamotený ker, Sťa vytiahnuté z krvavej vody, Živí sa nimi tajomná zver.
Tak ako lupene čerešní padajú do trávy, Tak voda sa valí na skaly, Tak prudko ich obmýva A v diaľke sa ozýva.
Najnovšie komentáre