Veď komu už len záleží…?
No a čo, že len kradnem vzduch
tým, čo dychtia po živote?
No a čo, že sa len brodím bažinami
zabárajúc sa čoraz hlbšie – do seba?
No a čo, že nesnívam a nehľadím vpred,
že iba tápem a chúlim sa v tmavom kúte?
No a čo, že topím sa – sama v sebe,
v oceáne ticha a prázdnoty?
No a čo, že možno nestihnem vlak,
čo vezie zbytky ľudských snov?
Zbohom
Ponáraš sa čoraz hlbšie, lapáš po dychu
Len zápach rýb, čierna tma a chlad
Klesáš nadol…
Ďakujem
Môcť tak ešte raz ucítiť tvoju vôňu
Môcť tak ešte raz byť chvíľku spolu
Môcť tak ešte raz nechať sa tebou hladiť
Môcť tak ešte raz uviaznuť v tvojom objatí
Najnovšie komentáre