V knihách dávnovekých

pozdvihnite hlavy a pozrite sa hore vyššie

Čas ti beží a ty bežíš s ním,
unavený, ťažko už dýchaš
a v tvári máš výraz neprítomný,
si zabudol žiť a tak sa len pýtaš:

„Sú kroky ozvenou, či ozvena v nich?“,
však len pozdvihni tvár a zadrž si dych,
keď šepká ti Hlas pár slovíčok tých,
že strácaš si čas v rokoch nemých.

A márny je zápas, si porazený,
víťazstvo máš len keď klopíš zrak,
a dávno je v knihách vek zapísaný,
nič nezmení sa, raz je to už tak:

že kroky sú ozvenou, či ozvena v nich,
tak načo sa pýtaš, keď dávno to vieš,
len otvor si srdce a šetri si dych,
pre jediný Hlas šepkať to smieš.

ON každučký deň si na nebi sní
sen o tom, že možno dnes prídeš,
srdce má čisté a zrak upriamený
na každý tvoj krok, taký je príbeh.

Kroky sú ozvenou, a ozvena v nich,
to píše sa v knihách dávnovekých,
darmo sa brániš, si pochopený
a každý tvoj krok tam je zapísaný.