Spanilá deva

Prší a ty si preč, je veterno a dom tak prázdny a pustý,
sedím na verande sám, ochromený a smutný.
Stromy zhodili šat a zem nedokáže prijať viac vlahy
ani ja nedokážem zniesť viac bolesti z tej straty.

Kde som bol, keď si ma postrádala,
k tebe vždy bol som tak vlažný,
teraz sa ťa snažím nájsť a ešte aspoň raz ťa zažiť.
Mám chuť bežať no stále tu stojím,
na tom istom mieste, kde som sa s tebou spojil.

Mení sa svet vôkol mňa, noc strieda deň a naopak
dobehnúť to, čo som stratil hrami
je ako zachrániť Titanik pred ľadovými krami

Volám, čo hrdlo mi ráči,
kričím no topím sa ako v dlhoch hazardný hráči,
topím sa ako slnko, ktoré schádza z hory
a ponára sa do oceána mojej slzy.

I po rokoch cítim tvoje krehké objatie, vľúdne ako dotyk laní,
dotyk nehy, ktorý rany minulosti zhojí.
Hlúposť človeka je nekonečná a napraviť sa nikdy nepodarí.

Teraz sa tu vlním ako plápolajúci plamienok pred udusením
bez cieľa bez nádeje a lásky, ktorá ma mohla spasiť.
Tak poď si pre mňa prievozník v podsvetí,
žiarivou mincou sa ti štedro odmením.

Vezmi ma cez bažinu na onen svet,
ostanem tam na veky ležať ako smeť.
Už nebaví ma sledovať oblohu ako lietadlá pretínajú mraky,
už oželel som radosti, let vtákov, nálezy a straty.

Čierna zem nech ma svojou ťarchou halí
v jej zovretí sa pomaly navždy stratím
ako dar ti prenechám svoju zlomenú dušu
už čuť nárek spanilej devy, tak prosím neruš ju.

2.00 avg. rating (48% score) - 4 votes

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *