Mesiac a Slnko

Často krát si večer pod žiarivý mesiac sadnem
a rozmýšľam či bez teba to ďalej zvládnem.
Vždy keď zbadám žiaru toho mesiaca
v mojej dušičke sa rozsvieti nádej veriaca.

Je to nádej ktorá verí v to že opäť budeme spolu
taktiež verí v to že si mi do života nepriniesol smolu.
Je to nádej ktorá pomaly už začína slabnúť
pretože žiara toho mesiaca nado mnou prestáva  vládnuť.

Konečne nastal čas keď mesiac za hory zašiel
a slnečný svit si ma konečne našiel.
To teplé slnko pomaly z hôr začína vychádzať
a láska k tebe sa konečne začína vytrácať.

To teplé jasné slnko vyžaruje obrovský svetelný lúč
ktorý v rukách drží od môjho šťastia slnečný kľúč.
Stále čakám kedy sa ten kľúč  ku mne dostane
ale tak že už naveky so mnou zostane.

Keď konečne mám ten kľúč na dosah svojich rúk
tak zrazu započujem varovný zvuk.
Je to zvuk toho že mesačná žiara prichádza späť
a opäť chce začať ovládať mňa a celý môj svet.

Slnko pomaličky odo mňa začína odchádzať
a moje šťastie spolu s ním sa pomaly začína vytrácať.
Zrazu sa slnko uprostred oblohy rozhodlo zastaviť
a mesačnému svitu sa konečne rozhodlo postaviť.

Lúče slnka a žiara mesiaca sa medzi sebou začali biť
a slnečný kľúč od môjho šťastia sa predo mnou rozhodol skryť.
Zúfalo so slzami v očiach sa ten kľúč  snažím nájsť
vôbec netuším kam mohol zájsť.

Keď už som to všetko chcela vzdať
tak sa stalo niečo čo sa malo stať.
Mesiac našiel ten môj kľúč ktorý tak zúfalo hľadám
a kvôli ktorému tak zúfalo na kolená padám.

Slnko mi ten kľúč chce veľmi dať
no mesiac nie je ochotný sa ho vzdať.
Mesiac neskutočne silno ten kľuč od môjho šťastia drží
a slnko to neskutočne mrzí.

Ja zo slzami v očiach na zem pomaly padám
so slovami že už to všetko naozaj vzdávam.
Slnko za hory pomaly začalo zachádzať
a trápenie sa vo mne opäť začalo nachádzať.

Všetko to vyzeralo smutne až pokým som nedokázala vstať
a kľúč od môjho šťastia som sa mesiacu rozhodla  vziať.
Ten kľúč som si do svojho  srdca vložila
a tým moja duša naveky ožila.

Teraz nastal čas keď sa stále iba smejem
a čas kedy ja ako aj to slnko hrejem.
Porazený mesiac sa za hory navždy vrátil
a tým všetku moc naveky stratil.

Slnko sa vrátilo a začalo žiariť nad prekrásnym morom
a ja som konečne mesiacu dokázala povedať zbohom.