Sen

Navždy a naveky zapadla kniha prachom.
Spomienky spojené s bolesťou a so strachom.

Tie smutné spomienky, čo zomrieť v nás nechceli.
Pred bránu do raja budú stáť len anjeli.

Anjeli strážia cestu vedúcu do neznáma.
Na pustú krajinu zosadla čierna vrana.

Na návrat neverí, veď chýbajú jej sily.
Na veži z kameňa k polnoci nám odbili.

Do chladného rána vzbudil sa nový deň.
Zamrzli všetky slzy, nebol to iba sen.

Nerozplynie sa ráno sťa prvé kvapky rosy.
Stretol som žobráka, bol otrhaný, bosý.

Za mince drobné on vyveštil mi z dlane.
Čo má prísť zajtra, a čo sa zajtra stane.

Sen končí každé ráno, sen končí na úsvite.
Vy všetci zaspali ste, prečo sa nevzbudíte.

Sen končí každé ráno, keď vyjdú prvé zore.
Slnko už viac nevyjde, nebude na obzore.

Do chladného rána vzbudil sa nový deň,
nik nevyroní slzy, nebol to iba sen