Pýtaš sa

O hľadaní odpovede.

Pýtaš sa, pýtaš, pýtaš stále, pýtaš znova,
no odpoveď svoju aj tak ešte nepoznáš.
Pýtaš sa snáď všade neustále stále dookola,
hoc ktosi šeptal ti ju už dávno tisíc ráz.

Tak neustále hruď ti ťaží ťažký kameň,
čo duši utrápenej nedovolí vdýchnuť vzduch.
A hoc oči dávno vidia, že ti je už amen,
uši odpoveď chcú; „buď si“ a či „buď“.

A práve v duši to jasné ti už dávno je,
no ty dôkaz hľadáš a čakáš svoju odpoveď.
Čas práve preto pánom tvojho života ti je,
hoc u veštici našla si osudu predpoveď.

Preto hoc sa pýtaš neustále dookola znova,
odpoveď ti nikto tvoju nevie práve dať.
Lebo ju ukrýva ti hlboko iba duša tvoja,
vôľou jej i srdca musíš kroky viesť si dať.

Škoda je ti preto neustále dookola pýtať sa.
Tým strácaš tak iba drahocenný svoj si čas.
Nič nemôže na okolnostiach tvojich zmeniť sa,
kým strach diktovať ti bude, čo kedy má sa stať.