Povzbudenie
O chvíľach nehy
Strachom ma objím, čo živý ti láska.
Veľmi sa bojím, nie je to len maska.
Mráz už ma obchádza, sa plazí jak had
okolo tela mi, povedz, že ma máš rád.
Ohrej mi dušu, nech telo mi nechradne,
Slovom ma povzbuď, cítim sa na dne.
Nič sa ma nepýtaj, slová sú zbytočné,
udalosť vyprchá a srdce mám statočné.
Len slzy to nezmyjú, veď to bol šok,
iba by ťa to ranilo, veď je ti to sok.
Dôverou obdaruj chvíľu, čo máme,
nech nestratí sa to, čo je nám známe.
pekná a bolestivá, ako život sám, no neplač ja tvoje posolstvo nezapredám.