Závisť

Závidím očiam do ktorých sa dívaš

Závidím slovám , ktoré vnímaš

Závidím vôňam, ktoré dýchaš

Závidím ruke, ktorú stískaš

Závidím snom, ktoré potom snívaš…

 

Závidím noci, keď sa díva

cez Tvoje okná do spálne.

Závidím šatám čo obliekaš si,

keď ideš na rande.

 

Závidím slzám

čo tečú ti po líci,

aj všetkým knihám

na Tvojej polici.

 

Závidím tieňu, s dôverou

čo poskakuje za Tebou,

keď kráčaš dlhou alejou

tou svojou chôdzou veselou.

 

Závidím vločke z oblohy,

čo preletela cez hory

a pristála Ti na tvári

pokým ju ohňom nespáliš.

 

Závidím vánku, keď hrá sa

a strapatí Ti vlasy.

Na poliach zdá sa

závisťou chradnú klasy.

 

Závidím jemu, že Ťa má

a mňa Ti vôbec netreba

Závidím sebe, že Ťa poznám

no aj keď všetky hriechy doznám

nebudem nikdy spasený

bez Teba sám

som stratený…