Odkiaľ sa berú slzy

Čo nás vedie niekedy k plaču

Už viem, náhle k poznaniu dospela som,
odkiaľ sa berú stále slzy v mojich očiach.
To strážené tajomstvo ukrývané časom,
kdesi strácalo sa len v hlbokých nociach.

Však jediný pohľad do hĺbky tvojej duše
prezradil práve teraz nečakané poznanie.
Istotou mojou pútaš ma k sebe stále, zavše
však cítim nutkavé, neutíchajúce váhanie.

Láskou prevelikou, tak čistou ľúbim ťa,
svoje telo s tvojím neustále spájať chcem.
Po dotykoch tvojich v sebe strácam sa,
jedným dychom život s tebou dýchať chcem.

Bolesťou srdce krehké diaľka zviera mi,
jediným mužom života môjho stal si sa,
v tom ani vzdialenosť naša nezabráni mi,
si dávno neoddeliteľnou súčasťou života.

Jediný dotyk láskavý mi nohy podlomí,
jediný úsmev tváre mi vyrazí stále dych,
jediný pohľad očí jasných hlavu skloní,
jediný ty zaženieš mi života k sebe ostych.

Jediný ty pútaš ma k sebe neustále viac,
jediný ty tak túžbou svojou prevrúcnou
jedinú voľnosť moju chceš mi náhle vziať.
Jedine ja musím sa vzdať tak svojich snov.

Preto slzy z očí náhle, nečakane valia sa.
Dávno poznali tajomstvo, že som nespútaná.
Pohľadom v dušu spoznali, že vzdialia sa
snom, keď poviem áno a budem tak vydaná.

To len teda ľútosť vyplavili z krehkých duší,
aby očistili bolesť, čo z rozhodnutia vyviera.
Nedokážem vzdať sa toho, prečo srdce búši,
toho jediného, čo posilňuje mi života viera.

Lebo nezrelá som ešte pre život uzavretý,
to spoločné s čistou láskou pramálo má.
Poznanie mi chýba, tým je človek zrelý,
v čase svojom zrejme náhle minuli sme sa.

Preto tie prúdy sĺz z hĺbky duše valia sa,
poznali, že toho pravého život poslal mi.
No krutý čas tak trochu s nami zahral sa,
obeťou život tak neoblomne podmienil mi.