O láske

O tom, že láska má mnoho podôb

Viem, že na mňa myslíš, cítim to.
Koľký čas už iste duša bolí ťa.
Odpoveď čakáš, hoc už dávno tušíš to,
lebo čas ti plynie a ja trápim ťa.

Odpoveď už poznám, áno, priznávam.
Však preťať čosi také krásne bolí ma.
Z celej duše ľúbim ťa, sa vyznávam,
lebo i ty vrúcne, čisto ľúbiš ma.

No osud môj ma teraz inam ťahá,
preto bolesť v duši ozýva sa.
Až taká krutá býva pravda nahá.
Už viem, že cesty naše rozídu sa.

Však vzdať sa celkom teba nedokážem,
život toľko veľa sily nedal mi.
Pre rozpor tento veľký často plačem,
prečo osud takto cestu kríži mi?

Poznanie, tú lásku našu, doprial nám,
čo pohľad na svet vždy mi vyčistí,
však teraz otvorené dvierka privrel nám,
by poznali sme i bolesť koristi.

Krutú hru si s nami Eros zahral.
Lásku tichú, mlčanlivú strelil nám.
Slová z úst nám často zobral,
no v očiach lásku, túžbu poznať nám.

Hoc dávno obaja už dospelí sme
a abecedu pozná každý z nás,
na lásku našu ešte nezrelí sme
nevieme ju čítať nikto z nás.