Nemanipuluj

V každom veku a v každej situácii je nutné zvážiť všetky kroky.

Sledujúc` svoj cieľ prísne kráčaš po ceste,
nepozrúc` sa vôkol seba ani oka mrknutím.
Zatvrdnutá duša tieni zdravý rozum zaiste,
však práve to chceš, taký buduješ si team,
o tom dennodenne samú seba presviedčaš,
na tom teraz pracuješ, na to dozrel práve čas.

Podľa svojho videnia skladáš obraz života,
nepremýšľaš o tom, kde stratili sa milé slová,
odsudzuješ skutky, vravíš, že ti chýba milota,
no horkosť v ústach nosíš, kto povie ti znova,
že sama sebe si vlastne záhubou, bo ničíš život,
a i svojmu okoliu opísaním vášho deja – živo?

Len slová prázdne, už len to vypúšťaš z úst,
rozhodnutá zmeniť to, no nie zodpovedne sama,
na to druhých použiješ, nech po tebe je púšť.
Tak teda ako je to, kde stratila sa pravá dáma?
Veď nepozeráš na to, koľko vlastne sily majú,
zavalíš ich rozhodnutím. Nech sa veci dejú!

A? Teraz čo s tým urobiť má priateľ tvoj?
Uzavrieť sa do ulity a vyčkať lepší čas?
Či sa tváriť, že dobre robíš, že už je čas na boj,
že vybrala si len tie správne zbrane a že zas
podupať smieš po tom, kto i dobré stránky má,
len ty ich dávno nevidíš? Len ty si nevinná?

Objektívnosť pýtaš, no slová míňajú svoj cieľ,
dookola rozoberáš stále jedno a to isté, nech
v pohodičke kráčať smieš, v duši tak máš mier,
neprijímaš ponuky, meníš ich v svoj prospech,
ale to sa dlho nedá, robiť veci ako ty chceš len,
lebo skončí sa to ako predtým, stratí sa ti sen.

Tak zavri ústa konečne, nech myseľ získa čas
a keď rozhodnutie nájdeš, urob k čomu dospela si,
len ústa nechaj zavreté, lebo skutky zmeníš zas
na slová prchavé, čo kričia do sveta, že nezrelá si.
Tak buď ber, čo máš a nechaj druhých tak,
alebo sa rozhodni, len nezahaľuj iných v mrak.

Však skôr ako sa prebudíš z rozprávky, čo snívaš,
porozmýšľaj o tom, kto je vlastne princeznou.
Komu patrí kráľovstvo a koho sluhom nazývaš,
lebo až sa prebudíš, prestaneš byť nevinnou
a budeš musieť prijať diel svojej dávnej prehry,
len tak získaš víťazstvo. Bez toho to nejde. Ver mi.