Napadnutá chorobou

O chvíľach, ktoré trávime spolu s bacilmi

Neznámi malý zápal, čo telo moje hlodá,
nedovolí mi zaspať, hoc` chcem znova.
Čakala som, že spánok mi sily dodá.
Porazil ma, v tele mojom niečo snová.

Ako malé dieťa starostlivosť vyžaduje.
Keď pozor nedám, ihneď si zas vycestuje.
Telo moje oslabené sa zas liekov dožaduje.
Koľko vitamínov dodám, toľko investuje.

Teraz starostlivosť moju telo vyčíta mi.
Myslím často na to, aké bolo by to u mami.
Ona telo ochránila by magickými silami,
imunita votrelca by hľadala hneď žilami.

Takto vírusom telo moje veľmi oslabené
sťažuje sa len mne celý deň, že je osamelé.
Akoby srdce moje chorobou tak utrápené
nemalo dosť, začína byť veľmi osmelené.

Drzo búcha v hrudi, akoby samo bývalo tam.
Hlava sa mi krúti, už sa z toho asi nevymotám.
Hoc` pomocníkov z lekárne mám, čo si hltám,
častejšie prehrávam, neverím už svojim vetám.

Nohy sa mi podlamujú, posteľ svoju hľadám.
Pozornosť upieram tam k mojim novým šatám.
Náhle viem, že dnes večer si ich na seba nedám.
Schytím zlostne vankúš a ticho mu tam nadám.

S lásku prikryjem si telo nevýrazným paplónom,
Pomaly nenáhliac` sa, veď čo už teraz so zhonom.
Bábku malú, zabudnutú náhle objímem si lonom,
spomenúc`na detstvo, keď hrala som sa so slonom.