Hviezdy mesta

Tiché kroky zmeny.

Svetlá, sťa hviezdy mesta, kradnú oblohe čaro.

Večerným rúškom halí sa jesene krásy čas.

Paleta farieb lístia studeným vetrom šľahaná

v zvodnom daždi sa ukrýva, hanbou zmáčaná.

V mladej noci postupne tíchne slovo človeka,

kým zmáčané mesto halí sa tichom poznania.

V tom vlhkom čare koruny stromov zrýchlia tep,

posolstvom listov zmenia dych mesta do rána.

Kto pozorným okom uzrie krehkú tvár mesta?

A ocení v zvodnú nahotu odetú stromov tvár?

Bez hanby odovzdá polročné posolstvo zemi

v listy písané – od jari cez leto, v čarovný tvar.