Ranná hmla

…jesene čas…

Slnečné ráno topí sa v rozsiahlej rannej hmle,

do okien vtláča odtlačok sviežeho dychu.

Muchy si dávajú rande na vyhriatom múre,

nehybné stromy zvádzajú svoj farebný boj.

Holá vlhkosť hmly sadá si na kraj, skupáňka,

bráni slnku objať okná prebúdzajúcich sa duší.

Zlodejka, držím ma v náručí, dychom objíma,

do okien vtláča odtlačok ako záclonu nevinnosti.

Človek nakúka na svet cez ten závoj plachosti,

čo slnko objíma, tak pevne až ho to snáď bolí,

krvavou slzou zalieva zore sviežeho obzoru,

kým hrejivé lúče rozlejú sa červeňou po údolí.