Hľadám v tvojej duši. Skrz tvoje telo. Otváraš sa iba, keď utečieme od sveta. Rozum pátra, čo srdce by chcelo, Na konci túžob, ticho stojí temnota.
O starých láskach duša si spieva, Srdce chce opäť bezvýhradne milovať, V hlave sa spomienka so spomienkou zlieva, Túžba sa nechce nado mnou zľutovať.
Mám jedno prianie, nie je to málo, Je to len jeden nekonečný sen, Netuším ani, koľko by stálo, Zmeniť noc na živý deň.
Tam niekde v tme sa skrýva šťastie. Vidíš ho? …ja nie. Pocit prázdna vo mne rastie, A ty nemáš ani zdanie. Že už je tma.
Tvoje pery už patrili viacerým mužom, vábivé noci, prikrývky zašpinené rúžom, každému z nich si sa oddala celá, našla si, či nenašla, to, čo si chcela?
Si kvapka v mori ale žiariš viac, než celý oceán, si jeden z davu, no akoby tam stojíš sám, si steblo trávy, no vietor ťa nezlomí, neohne ani, si najtajnejší sen a najväčšie zo želaní.
Osolená káva, osolená slzami, boli sme si blízki, odrazu sme neznámi, sedím v bare, kde sme boli spolu, keď si ma bozkami pritlačil k stolu,
Temnota sa vynára spod anjelskej masky, v kostole sa modlia za trocha viac lásky. Aké ironické! Farár počíta balík peňazí. Kvôli láske nikto po zemi sa neplazí…
Chladná si a slepá, si bolesť, ktorú treba. Utešenie v žiali. Ľadom, ktorý teraz páli. Ohňom, ktorý hasí, teplo, ktoré teraz mrazí.
Od páľavy slnka i ľudské srdcia vzplanú, akosi rýchlejšie a viacej ako obvykle, rozsvieti tú túžbu dávno nepoznanú.
Najnovšie komentáre